Úvod

  Trest smrti hrozil tomu, kto zabudol alebo zanedbal svoju povinnosť skalibrovať svoje meradlo dĺžky pri každom splne. Také bolo riziko kráľovských architektov zodpovedných za budovanie chrámov a pyramíd pre faraónov v starom Egypte tri tisíc rokov pred naším letopočtom.

  Prvý kráľovský lakeť (stará dĺžková miera) bol definovaný počas vládnutia faraóna, ako dĺžka predlaktia od lakťa k špičke natiahnutého prostredníka, plus šírka jeho ruky. Prvotné meranie bolo prenesené a vytesané do čiernej žuly. Pracovníkom na stavbe dávali tieto žulové alebo drevené kópie a architekti boli zodpovední za ich dodržiavanie.

  Môže sa nám zdať, že sme priestorovo i časovo veľmi vzdialení od týchto prvopočiatkov, viac menej ľudia od tejto doby vždy kládli veľký dôraz na presné meranie. V roku 1799 bola v Paríži vytvorená desatinná metrická sústava uložením dvoch platinových etalónov pre meter a kilogram. Toto bol začiatok dnešnej Medzinárodnej sústavy jednotiek (sústava SI).

  Náklady na meranie a váženie predstavujú okolo 6 % celkového hrubého domáceho produktu v celej Európe. Metrológia sa stala prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. Drevené dosky aj kávu nakupujeme podľa veľkosti a váhy, meriame odber vody, elektriny, tepla a dôsledky toho pociťujeme v našich peňaženkách. Váhy v kúpeľni nám kazia náladu, tak isto ako policajti kontrolujú rýchlosť jazdy a udeľujú prípadné finančné pokuty. Množstvo aktívnych látok v liekoch, meranie krvných vzoriek aj účinok chirurgického laseru musí byť presné, aby nebolo ohrozené zdravie pacienta. Je takmer nemožné nájsť niečo čo nemá spojitosť s váhami, alebo mierami: doba slnečného svitu, rozmery hrudi, obsah alkoholu, hmotnosť obilia, teplota v miestnosti, tlak v pneumatikách atď. Len tak pre zaujímavosť, skúste viesť rozhovor, kde nebudete používať slová odvolávajúce sa na váhy alebo miery.

  Potom sú tu obchodné spoločnosti a úrady, ktoré sú taktiež závislé na váhach a mierach. Pilot precízne sleduje výšku svojho lietadla, kurz letu, spotrebu paliva a rýchlosť. Potravinárska inšpekcia meria obsah baktérií, námorné úrady merajú výtlak, priemyselné podniky nakupujú suroviny podľa váh a mier a svoje výrobky potom špecifikujú podľa rovnakých jednotiek.

  Systematické meranie so známym stupňom neistoty je jedným zo základov riadenia kvality v priemysle. Všeobecne povedané, v modernom priemysle predstavujú náklady spojené s meraním 10 až 15 % výrobných nákladov.

  Nakoniec, veda je celkovo závislá na meraniach. Geológovia merajú otrasy, kde gigantické sily spôsobujú zemetrasenia, astrológovia trpezlivo merajú svetlo prichádzajúce zo vzdialených hviezd a tak zisťujú ich vek, jadroví fyzici sú radi, keď sa im podarí meranie v milióntinách sekúnd a vedia potvrdiť prítomnosť niektorej nekonečne malej častice.

  Existencia meradiel a schopnosť ich používať má zásadný význam na to, aby vedci mohli objektívne zdokumentovať dosiahnuté výsledky. Veda o meraní - metrológia je najstaršia veda na svete a schopnosť jej aplikácie je zásadná nutnosť vo všetkých vedeckých profesiách.