Všeobecné znalosti metrológie

  Metrológia pod svojim povrchom skrýva hlboké poznatky, ktoré sú blízke len mála ľuďom, avšak väčšina ľudí s dôverou používa dávno známe poznatky o tom, čo znamená pojem meter, kilogram, liter, watt atď. Dôvera je dôležitá preto, aby metrológia mohla navzájom prepojiť ľudskú činnosť so zemepisnými a profesnými hranicami. Táto dôvera sa zvyšuje so vzájomnou spoluprácou, využívaním spoločných jednotiek miery a spoločných meracích postupov. Taktiež uznávaním akreditácií a vzájomným skúšaním etalónov v laboratóriách po celom svete. Ľudstvo má tisícročnú skúsenosť potvrdzujúcu, že život sa skutočne stáva ľahším, keď ľudia spolupracujú v oblasti metrológie.



1.1 Metrológia je veda o meraní

  Metrológia plní tri hlavné úlohy:
  • Definovanie medzinárodne uznávaných jednotiek merania, ako je napr. meter,
  • Realizácia jednotiek merania pomocou vedeckých metód, napr. realizácia metra s využitím laserových lúčov,
  • Vytváranie reťazcov nadväzností pri dokumentovaní presnosti merania, napr. nadväznosť medzi mikrometrami v prevádzke presného strojárenstva a medzi laboratóriom pre optickú dĺžkovú metrológiu.



Metrológia sa vyvíja

  Metrológia má zásadný význam pre vedecký výskum, pričom vedecký výskum tvorí základ pre rozvoj samotnej metrológie. Veda sa neustále rozvíja a rozširuje hranice a fundamentálna metrológia sleduje metrologické aspekty týchto nových objavov. To znamená, že nástroje metrológie umožňujú vedcom pokračovať v ich výskumoch a iba tieto oblasti z metrológie ktoré sa vyvíjajú, môžu napredovať vo výskume a v priemysle.
  Podobne aj legálna a priemyselná metrológia sa musia rovnako rozvíjať, aby udržali krok s potrebami spoločnosti a priemyslu a aby pri tom zostali relevantné a užitočné.



1.2 Kategórie metrológie

  V Európskej Únii sa metrológia člení do troch kategórií s rôznym stupňom zložitosti, oblasti použitia a presnosti:
  • Vedecká metrológia sa zaoberá organizáciou a vývojom etalónov a ich uchovávanie (najvyššia úroveň),
  • Priemyselná metrológia zabezpečuje fungovanie meradiel používaných v priemysle a vo výrobných a skúšobných procesoch,
  • Legálna metrológia sa zaoberá presnosťou merania tam, kde tieto merania majú vplyv na priehľadnosť ekonomických transakcií, zdravie a bezpečnosť, alebo pri vymožiteľnosti práva.
  Fundamentálna metrológia nie je medzinárodne definovaná, ale predstavuje najvyššiu úroveň presnosti v danej oblasti. Fundamentálnu metrológiu môžeme opísať ako vedeckú metrológiu doplnenú o tie časti legálnej a priemyselnej metrológie, ktoré si vyžadujú vedecký základ. Metrologické činnosti, skúšania, merania, predstavujú cenné vstupy pre problematiku akosti v priemyselnej činnosti. Patrí sem potreba nadväznosti, ktorá sa stáva rovnako dôležitou ako vlastné meranie. Uznávanie metrologickej kompetencie na každom stupni reťazca nadväznosti sa dá dosiahnuť dohodou o vzájomnom uznávaní.



1.3 História slovenskej metrológie

  • 1764 Začiatok organizovanej metrologickej činnosti na území Slovenska. Mária Terézia vydala v Rakúsko-Uhorsku cisársky patent na povinnú kontrolu meradiel, tzv. „cementovanie“. Cieľom bolo zjednotiť používané miery a zabezpečiť jednotnosť merania v monarchii.
  • 1871 Zavedenie Metrickej sústavy v Rakúsko-Uhorsku. Na základe prototypov boli definované dve základné meracie jednotky: meter a kilogram.
  • 1875 Podpísanie Metrickej konvencie 20. mája 1875 v Paríži. Rakúsko-Uhorsko patrilo medzi osemnásť zakladajúcich štátov.
  • 1907 V Uhorsku bol vydaný V. zákonný článok „O mierach, ich používaní a dohľade na ne“, podľa ktorého sa meradlá ciachovali z moci úradnej v pravidelných, pri väčšine meradiel dvojročných intervaloch.
  • 1909 Na základe V. zákonného článku bolo na území Slovenska zriadených deväť Ciachových úradov – v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Leviciach, Lučenci, Nitre, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi a Trenčíne.
  • 1918 Po vzniku 1. Československej republiky bol nariadením ministra verejných prác zriadený Československý ústredný inšpektorát pre službu ciachovú v Prahe.
  • 1919 Vládnym nariadením z 18. novembra 1919 sa na území republiky vytvorili tri dozorné ciachové inšpektoráty. Sídlom inšpektorátu pre Slovensko sa stala Bratislava. Zároveň sa obnovila činnosť Ciachových úradov z roku 1909. Odvtedy sa datuje činnosť ciachovej služby na Slovensku.
  • 1922 Československá republika sa pripojila k Metrickej konvencii. Zaviedol sa systém zameraný nielen na ciachovanie meradiel, ale aj na vytváranie etalónov fyzikálnych jednotiek.
  • 1927 Zakúpenie prototypu metra (štátny etalón dĺžky) od vlády Francúzskej republiky a v roku 1929 prototypu kilogramu (štátny etalón hmotnosti), čím sa vytvorili podmienky pre nadväznosť meradiel aj mimo územia ČSR. Počas trvania prvej ČSR nebola metrologická legislatíva zjednotená. Na Slovensku platil V. zákonný článok uhorský a v Čechách Ríšske zákonné opatrenie č. 16 z roku 1872.
  • 1962 Po druhej svetovej vojne sa uskutočnilo viacero organizačných zmien v riadení metrológie. Až v roku 1962 bol prijatý zákon č. 35/1962 Zb. „O mierovej službe“, ktorý nahradil zákony z čias Rakúsko-Uhorska a zjednotil legislatívu v Čechách a na Slovensku. Ústredným orgánom štátnej správy pre metrológiu sa stal Úrad pre normalizáciu v Prahe, od roku 1969 s názvom Úrad pre normalizáciu a meranie (ÚNM).
  • 1968 Vznik Československého metrologického ústavu v Bratislave (ČSMÚ), ktorý bol zameraný na oblasť vedeckej a aplikovanej metrológie. Riadenie v oblasti legálnej metrológie si naďalej ponechal ÚNM a až v roku 1981 sa pracoviská legálnej metrológie stali súčasťou ČSMÚ.
  • 1980 Uzákonilo sa povinné používanie Medzinárodnej sústavy jednotiek SI.
  • 1990 Prijatie zákona o metrológii č. 505/90 Zb. ÚNM bol premenovaný na Federálny úrad pre normalizáciu a meranie (FÚNM), ktorý pracoviská legálnej metrológie odčlenil od ČSMÚ a vznikol Štátny metrologický inšpektorát so sídlom v Brne. Podriadený bol priamo FÚNM, ktorému patrili všetky pracoviská legálnej metrológie, vrátane slovenských.
  • 1993 Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 prevzal riadenie metrologických činností na Slovensku Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ÚNMS SR). ČSMÚ Bratislava bol základom pre vznik Slovenského metrologického ústavu (SMÚ) a pracoviská legálnej metrológie v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach sa stali jeho súčasťou.
  • 1994 ÚNMS SR oddelil 1. januára 1994 pracoviská legálnej metrológie od SMÚ a zriadil štátnu príspevkovú organizáciu Služby legálnej metrológie SR (SLM SR) so sídlom v Banskej Bystrici. Rozhodnutím predsedu ÚNMS SR sa od roku 2000 zmenil názov tejto organizácie na Slovenská legálna metrológia (SLM).
  • 2000 Dňa 1. júla 2000 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 431/2004 Z. z.
  • 2005 Transformácia SLM k 3. januáru 2005 zo štátnej príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby v zmysle zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
  • prečítané 6262x