Magnetizmus

   Svet v kozme pozostáva z ionizovanej plazmy, ktorá aj keď nepatrí k silne magnetujúcim látkam, cez nabité častice je tesne spojená s magnetickými poľami. S nejakou významnou usporiadanosťou sa tu nestretávame a magnetické polia sú vyvolávané prúdmi tečúcimi v kozmickej plazme. Magnetické pole, ktoré keď tu raz vznikne, je schopné udržať sa veľmi dlho - niekedy mnoho miliárd rokov. Výsledkom je pre kozmickú plazmu bežná situácia, kedy sú elektrické polia slabé a magnetické silné. Magnetizmus teda hrá v kozme očividne väčšiu úlohu ako elektrina.
   Ak hovoríme o kozmických objektoch, planétach, hviezdach, galaxiách a podobne, ani v jednom prípade magnetické sily nezohrávajú hlavnú úlohu určujúcu samotnú existenciu objektu. Všade základná úloha prináleží silám gravitačným. Magnetické polia však určujú mnohé prejavy aktivity týchto telies, akými sú napríklad magnetické búrky, slnečné erupcie a pod. Nejedná sa pritom o prejavy trvajúce milióny rokov, ktoré sú charakteristické pre evolúciu hviezd, ale o krátkodobé procesy prebiehajúce priamo pred našimi očami.
   Podobne biologická plazma sa prejavuje ako štruktúra, vďaka ktorej sa v organizme uskutočňuje energetická výživa ktorejkoľvek buňky, uskutočňuje sa regulácia a koordinácia všetkých procesov. Rôzne častice energií, rôzne kvality silových interakcií medzi časticami, obecné ich "zviazanie" elektromagnetickými mpoliami molekúl, to všetko vytvára základ stability biologickej plazmy.
   Magnetickými vlastnosťami sa teda vyznačujú všetky predmety v nás i okolo nás a magnetizmus je tak univerzálnou vlasnosťou hmoty. Rovnako aj fyzikálne javy prebiehajúce priamo v našom organizme, v jeho bezprostrednom okolí, ako aj ďaleko od nás, všetky sú "doprevádzané magnetickými obrazmi" šíriacimi sa okolitým priestorom.
   Výskum, vývoj a využívanie snímačov fyzikálnych veličín, a do tejto skupiny patria aj snímače veličín magnetického poľa, úzko korešponduje s postavením procesu pozorovania pri skúmaní prírodných javov. Prehodnotenie významu procesu pozorovania vyvolala naposledy Einsteinova teória relativity. N.Bohr v tejto súvislosti povedal: "Podstatná závislosť každého javu od stanoviska pozorovateľa citeľne zvýrazňuje jednotu a krásu nášho obrazu vesmíru." R.Feinman k tomu dodáva: "Tvrdenie, že nejaká fyzikálna veličina má určitú hodnotu nemusí mať nijaký zmysel, ak sa nepodnikne pokus zmerať ju."
   Napriek tomu magnetické pole zostáva "tajomnou neznámou". Priama otázka na jeho korpuskulárny či vlnový charakter vyvoláva odpoveď: "vlnovo-korpuskulárny". Aj to je však v súlade s fyzikálnym pohľadom, pretože jeden zo základných metodologických princípov fyziky, princíp komplementarity N.Bohr charakterizuje takto: "Na úplný opis kvantovo-mechanických javov treba použiť dva navzájom sa vylučujúce (komplementárne) súbory klasických pojmov, ktoré až v súhre poskytujú vyčerpávajúcu informáciu o celostných javoch." A R.Feinman v súvislosti s jeho kvantovou elektrodynamikou uvádza: "...zatiaľ čo vám opisujem ako Príroda funguje, nerozumiete prečo takýmto spôsobom Príroda funguje. Avšak uvidíte, že tomu nerozumie nikto. Ani ja vám neviem vysvetliť, prečo sa Príroda správa týmto podivným spôsobom."


Zaujímavé linky


  • prečítané 8889x