Bezpilotný prostriedok s troma rotormi

   Letectvo ako najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie dopravy a zároveň aj vojenstva musí v dnešnej dobe čeliť stále väčším požiadavkám na ekonomickosť zo strany prevádzkovateľov leteckej. V prípade, že na palube lietadla nie je nutné niesť vysokú užitočnú hmotnosť, odstránením pilota z paluby lietadla je možné dosiahnuť jeho nebývalú miniaturizáciu. Takýto druh lietadiel – bezpilotných prostriedkov nachádza využitie v širokom spektre úloh, od prepravy malého nákladu, po letecké snímkovanie. Pre druhú zo spomenutých úloh sa najlepšie hodia bezpilotné vrtuľníky, vďaka možnosti letu vo vise. Takýto bezpilotný vrtuľník v trojrotorovm usporiadaní (ďalej len „trikopter“) je predmetom našej práce a bol skonštruovaný na Katedre leteckej a technickej prípravy Leteckej fakulty TUKE.

   V konštrukcii trikopteru sa nachádzajú tri rotory, z toho dva pevnej konštrukcie, tretí musí byť natáčací (musí byť možné meniť smer vektoru jeho ťahu). To je nutné z dôvodu kompenzácie jeho vlastného reakčného momentu. Dva pevné rotory sa otáčajú v navzájom opačných smeroch, čiže ich reakčné momenty sa medzi sebou rušia, no reakčný moment tretieho rotoru by spôsoboval nekontrolovanú rotáciu okolo zvislej osi trikopteru. Je teda nutné ho kompenzovať natočením pohyblivého rotoru tak, že vzniknutá vodorovná zložka ťahu tohto rotora vytvorí na ramene k ťažisku okolo zvislej osi trikopteru moment rovnakej veľkosti, ale opačného smeru (Obr.1). Rovnakým spôsobom, teda zväčšením alebo zmenšením uhlu natočenia tretieho rotora je možné ovládať rotáciu trikopteru okolo zvislej osi (Obr.2 a 3).