Aktuality
Motorom rozvoja senzoriky vždy bola fyzika. Dnešný pohyb vo svete je však determinovaný predovšetkým technológiami, a tomu odpovedá aj vývoj senzoriky: uberá sa od mikro-senzorov k nano-senzorom. Vznikajú otázky: Čo rieši súčasná fyzika? Nie je silne ovplyvňovaná globálnymi krízovými javmi? Má čo do rozvoja senzoriky ešte povedať? Odpovede na takéto otázky naznačuje aj práca profesora J.N.Ivanova: „Rytmodynamika“. Ponúkame úvod do tejto knihy.
Jurij N. Ivanov
RYTMODYNAMIKA
Predhovor
V 80-tych rokoch minulého storočia mnohé fantastické filmy začínali približne takto: "Rok - 2015 . . ." a ďalej sa ukazovali výdobytky pozemskej civilizácie, umožňujúce jej predstaviteľom nielen voľne cestovať k bližším planétam, ale aj do ďalekého vesmíru. Vznikala viera, že takto to aj bude. No žiaľ kvalitatívny prielom vo vede a technológiách nenastal z mnohých príčin. Jedna z nich: do súčasnosti neexistuje zrozumiteľné vysvetlenie fundamentálnych javov prírody, neexistuje pochopenie procesov, ktoré tieto javy vytvárajú. Takýchto javov nie je veľa: pohyb, inercia, sila, tiaž, podstata polí, podstata elektriny, podstata elementárnych častíc. Tieto javy a ich vlastnosti sú do súčasnosti považované "za dané", a preto nie je potrebné ich objasňovanie. Predovšetkým z týchto dôvodov vznikol názor, že odhalenie fyziky uvedených javov je v princípe nedostupné ľudskému rozumu, ako napríklad psovi je nedostupné pochopenie činnosti aj toho najjednoduchšieho technického zariadenia. No nie všetci si to myslia.
Pri negatívnom vzťahu k podstatným vlastnostiam iba ťažko je vo vede možný kvalitatívny prielom. Vzniká dilema: alebo vlastnú neoficiálnu bezmocnosť uzákoniť, t.j. vyhlásiť súčasné predstavy o vesmíre konečnými, pretože iné nikdy! nemôžu byť, alebo sa čestne priznať k neschopnosti a čakať na príchod misie, ktorá hlavne vo vede všetko zaradí na svoje miesto. Príchod misie je však nevyhnutné pripravovať . . . a pripravujú sa, napríklad niekto už vytvoril inštitút boja s iným zmýšľaním vo vede - komisiu pre boj so "lžináukou" a falzifikáciou vedeckého výskumu. No toto je iná téma.
V roku 1997 bola vydaná kniha - monografia RYTMODYNAMIKA, v ktorej autor objasnil výsledky mnohoročného výskumu fundamentálnych problémových javov. Ubehlo desať rokov. Za tento čas bolo realizované množstvo experimentov, potvrdzujúcich závery a predpovede uvedené v monografii. V novom vydaní je rytmodynamika predstavená ako metóda skúmania procesov, formovania javov a ich vlastností. Autor podčiarkuje, že rytmodynamika sa neuchádza o úlohu univerzálnej paradigmy, no ako nástroj riešenia často zložitých vedeckých a aplikačných úloh je plne spôsobilá.
Napríklad, prostriedkami rytmodynamiky sa podarilo vizualizovať proces formovania tiaže prostredníctvom "naloženia na teleso" prvkov oscilátorov s adekvátnymi frekvenciami a fázami. Názornou ilustráciou pôsobenia gravitačného poľa na systém tvorený dvomi viazanými atómami sa stala interferencia v tvare "efektu pavúka". Bol predpovedaný spôsob dosiahnutia antigravitácie. Je uvedené kuriózne odvodenie vzťahu pre určenie zrýchlenia hmotnej sústavy v gravitačnom poli na úkor "rozsúhlasenia" fáz a frekvencií týmto poľom. Čo je to ? Objav ? Potom - HEURÉKA !!!?
Iným príkladom efektívnosti rytmodynamiky je vizualizácia predpokladaných medziatómových procesov, formujúcich samopohyb jednotlivých molekúl, napríklad H2O. Takýto samopohyb môže byť príčinou brownovho pohybu.
Osobitné miesto je venované fyzikálnemu javu, ktorý autor nazval "stláčanie" stojatých vĺn. Jav bol objavený v r. 1981 pri teoretickej analýze procesov interferencie v Michelsonovom prístroji. Bolo objavené, že pre vysvetlenie Michelsonom získaného, t.j. prakticky nulového výsledku neodpovedajúceho výpočtom, je postačujúce zobrať do pozornosti vlnovú podstatu hmoty a za základ objasnenia zmeny rozmerov interferometra vlastnosť stojatých vĺn "stláčania" pri zvýšení rýchlosti - teda reálny fyzikálny jav. Takýto prístup zbavuje mnohých špekulácií okolo invariantnosti, postulátu o konštantnej rýchlosti svetla, vyplnení priestoru vákuom (prázdnotou), uchvacujúceho éteru a mnohých iných.
Podľa názoru autora, úspechy v metrológii pomôžu v najbližšej dobe vykonať experiment prvého rádu na určenie rýchlosti svetla v jednom smere, výsledok ktorého zbaví fyziku od "smetia" ako teoretického, tak aj vo sfére vedeckej ideológie. Ľudstvo potrebuje jasný obraz sveta a efektívne vedecké nástroje, schopné riešiť v prospech celej spoločnosti základné úlohy najvyššej úrovne.
Ako jeden z nástrojov je predkladaná vlnová geometria, ktorá už sama o sebe je samostatným vedeckým smerom. Pomocou tohoto nástroja sa podarilo odkryť rad fyzikálnych javov a modelovať procesy, ktoré ich vytvárajú, napríklad:
- je vytvorený model sústavy oscilátorov, u ktorého absentuje vyžarovanie vonku,
- je preukázaná možnosť bezamplitúdového spôsobu existencie energie,
- objasnená závislosť rýchlosti a zrýchlenia kmitajúcej sústavy od posunu fází a frekvencií medzi prvkami sústavy,
- preskúmaná otázka zákona zachovania energie a podaná jeho nová formulácia v tvare sumy prejavených a neprejavených zložiek.
V monografii je dotknutá aj téma rozmanitosti nášho sveta, disponujúceho frekvenčnou hĺbkou. Je predložená koncepcia frekvenčného priestranstva, t.j. do bežného súradnicového systému je zavedená súradnicová os frekvenčnej hĺbky. Takýto prístup umožňuje argumentovať existenciu tzv. paralelných svetov, ktoré existujú v jednom našom priestranstve, ale v iných, odlišných frekvenčných intervaloch.
Rytmodynamika umožnila prepísať vzorce klasickej mechaniky takým spôsobom, že sa v nich objavila fáza, frekvencia, rýchlosť svetla a Planckova konštanta. Nie je to priame poukázanie na cestu zjednotenia klasickej mechaniky s elektrodynamikou a kvantovou mechanikou? Nemôžeme najmä z týchto pozícii nakoniec hovoriť o praktických krokoch vytvorenia jedinej fyziky, v ktorej makro- aj mikro-úroveň organizácie hmoty, javov a procesov sa nebude umelo rozdeľovať?
Hlavné otázky o fundamentálnych javoch
- Akým spôsobom sa zabezpečuje priamočiary rovnomerný pohyb telies v priestore (inerciálny pohyb) ?
- Odkiaľ sa u telies berie schopnosť klásť odpor vonkajšiemu pôsobeniu (inercia) ?
- Aká je podstata síl, odstredivej a gravitačnej ? Aké procesy zabezpečujú vznik odstredivej sily pri pohybe telesa po zakrivenej trajektórií? Aké zmeny v telesách spôsobuje gravitačné pole a akým konkrétnym spôsobom tieto zmeny vyvolajú tiažové pôsobenie.
- V dôsledku čoho a akým spôsobom dochádza k vzájomnému pôsobeniu medzi elementárnymi časticami a medzi makrotelesami ?
- Je spoznateľná filozofická podstata elektrického a magnetického poľa? Je dosiahnuteľné pochopenie procesov, zabezpečujúcich tok energie vrátane elektrickej ?
Všeobecnofilozofické problémy
- Čo je „zásobárňou" pre všetko existujúce a mysliteľné, čím konkrétne je vyplnené ?
- Aká je podstata „kontinua" ? Existuje u kontinua „prvoelement" ? Je kontinuum súvislé a spojité alebo je diskrétne do nekonečnej hĺbky ?
- Ak pripustíme, že kontinuum je súvislé, spojité, nedeliteľné a nepretržité, akým obecným spôsobom v ňom môže čo to prebiehať ?
- Je možná existencia čohokoľvek v zásobárni, ak u kontinua neexistujú „prvoelementy", „tehličky" ?
- Je možné vytvoriť dôveryhodné predstavy o stavbe sveta bez pojmu „danosť" ?
Otázky psychiky a duchovnej zložky výskumu
- Kto je „zákazníkom" informácií zberaných zmyslovými orgánmi tela človeka ?
- Akým spôsobom predstaviteľ zákazníka prebýva v tele, kde sa nachádza zákazník ?
- Pre aké ciele je zákazníkovi nevyhnutná informácia ?
Slovo autora
V základoch ľubovoľného javu alebo vlastnosti ležia formujúce ho procesy. Vo vedeckej praxi je prijaté, že pokiaľ neexistuje teória a nástroje, pomocou ktorých je možné tieto javy objasniť, samotné javy a vlastnosti sú považované za vrodené. Napríklad pojem tiaž. Do objavenia sa rytmodynamiky tiaž je vysvetľovaná, napríklad, zakrivením priestoru, resp. tokom éteru do látky. Chápeme, že tak to skutočne môže byť, napriek tomu potrebujeme vysvetliť aj zakrivenie priestoru, aj tok éteru. Ak zakrivenie priestoru alebo tok éteru nebude vysvetľovaný, t.j. považovaný za danosť, vzniká potom hierarchia hypotéz, v ktorej neporozumenie (nepochopenie) sa vysvetľuje ešte väčším nepochopením. A toto je vo vede falošným tónom.
Ďalší príklad - pohyb, t.j. schopnosť telesa premiestňovať sa v priestore pomocou inercie. Takýto pohyb je považovaný za danosť, t.j. niečim východiskovým a daným "z vyššia", preto nepotrebuje objasnenie. A hmota, ako filozofická kategória? A fyzikálne polia, ako osobitý druh hmoty, presnejšie osobitý druh filozofickej kategórie?
S objavením matematiky (v základoch všetkých druhov matematík je aritmetika) sa stalo možným stanovovať vzťahy medzi "danosťami" mikro a makrosveta. A toto z nejakých dôvodov sa začalo považovať za súčasnú fyziku. Príklad: priamočiary inerciálny pohyb telesa je charakterizovaný rýchlosťou → rýchlosť je určovaná prejdenou vzdialenosťou za jednotku času. Otázka: aká je príčina pohybu? Odpoveď: príčina je v predtým pôsobiacej sile na teleso!
Takáto odpoveď sa netýka podstaty, tak ako otázka sa netýkala príčiny vzniku pohybu, ale príčiny pohybu ako procesu: v dôsledku čoho konkrétne sa teleso pohybuje (premiestňuje) v priestore rovnomerne a priamočiaro, čo mu v tom pomáha, aká príčina? Súčasná fyzika neodpovedá na túto jednoduchú otázku.
No ale potom ako sa dívať na súčasné módne fyzikálne predstavy o vesmíre, ak príčinná podstata pohybu (niet hmoty bez pohybu . . .) nie je do súčasnosti ustanovená?
Súčasná interpretácia základných fundamentálnych javov a vlastností sa viac podobá na systém zaklínadiel, ako na vedecké objasnenie. Mnohých výskumníkov to však neodrádza. Individuálne pristupujú ku skúmaniu a rozboru neriešených problémov fyziky. Ako výsledok takýchto výskumov sa objavila RYTMODYNAMIKA, pomocou ktorej boli vytvorené analogické modely skúmaných javov. Jednoduchšieho prístupu a spôsobu vysvetlenia sa mi, žiaľ, nepodarilo vytvoriť.
Ciele a úlohy rytmodynamiky
Vo fyzike existuje problém vysvetlenia procesov, podieľajúcich sa na formovaní fundamentálnych javov a ich vlastností. Problém, spojený s axiomatickým charakterom základov, znamená, akoby nebola potreba ich hĺbkového pochopenia, a tým viac - obraznej predstavy. Napriek tomu, práve v rozkrytí uvedených procesov je kľúč k novému, kvalitatívnemu pochopeniu prírody. Tu je rytmodynamika jedným z nástrojov na prehĺbenie chápania, zabezpečujúcim novú kvalitu názorného poznania prebiehajúceho ?
Pojem rytmodynamika sa skladá z dvoch známych pojmov: rytmus a dynamika. Pripomeňme si ich podstatu:
- rytmus (gr. rhytmos - tok, prúd) - pravidelné periodické opakovanie istých javov, momentov (zrýchlenia a spomalenia, nárastu a oslabenia pohybu alebo toku čohokoľvek)
- dynamika:
- odbor mechaniky, študujúci pohyb telies v dôsledku na nich pôsobiacich síl,
- priebeh rozvoja, zmeny akéhokoľvek javu,
- pohyb, pôsobenie, rozvoj.
Potom: rytmodynamika je odbor vedy, študujúci úlohu periodických procesov pri formovaní prírodných javov a ich vlastností.
Teda rytmodynamika, zavádzajúc do klasickej mechaniky pojmy vlnové prostredie, fáza a frekvencia, modelujúc a vizualizujúc procesy formujúce študované javy a ich vlastnosti, umožňuje prehĺbiť chápanie prebiehajúceho názornosťou, a tiež stanoviť predtým neznáme spojenia medzi fundamentálnymi javmi, ktoré doposiaľ boli považované za samostatné.
Ciele rytmodynamiky
- štúdium javov a vlastností prírody prostredníctvom vytvárania jednoduchých a názorných spôsobov ich zobrazovania,
- dosiahnuť pochopenie procesov, zúčastňujúcich sa pri formovaní javov a ich vlastností, vrátane štádia vzniku,
- stanovenie adekvátnosti rozpracovaných modelov zobrazujúcich javy,
- návrat ku klasickému prístupu vo fyzike, no už na inej kvalitatívnej úrovni.
Úlohy rytmodynamiky
- vytvoriť názorný použiteľný nástroj na báze euklidovskej geometrie, aritmetiky, algebry a trigonometrie pre analýzu a opis procesov účastných pri formovaní javov a vlastností,
- preveriť efektívnosť práce nástroja na príkladoch rozkrytia mechanickej podstaty najaktuálnejších poznatkov, javov a vlastností, ktoré sa tradične považujú za vrodené.
Očakávaný výsledok
Učiť sa nové je obzvlášť ťažké, ak to nemáme robiť podľa "školskej lavice". Preto ideálnym variantom je zavedenie prvkov rytmodynamiky do školských učebníc. Vytvorené učebné pomôcky (pozri DVD) už dnes môžu uľahčiť proces vyučovania a osvojovania si niektorých známych javov. Proti tomu sa očakáva tvrdé konkurenčné pôsobenie v podobe zamlčovania a blokovania. No kniha je napísaná ! Je určená pre tých, ktorí neprivykli vo svojich rozhodnutiach sa úplne spoliehať na autority, pre tých, ktorí sa pokúšajú myslieť samostatne, ktorí cítia, že tak ako v spoločnosti aj v systéme vedeckých názorov a poznatkov nie je všetko také hladké a zavŕšené, ktorí si želajú rozobrať sa, pochopiť a prispieť k progresu, t.j. zmeniť situáciu k lepšiemu.
Link: Ритмодинамика
- prečítané 4724x